Zastavia sa ženy, zastaví sa svet: 8. marec v Španielsku

Demonštrácia v Salamanke. Foto: Laura Ranero Riestra

Keď som sa minulý rok náhodou ocitla 8. marca v Madride na lingvistickej konferencii, všetky priestory boli oblepené plagátmi a transparentmi upozorňujúcimi na 8-M, čiže Medzinárodný deň žien. Keďže sa v Španielsku feminizmus stretáva s podstatne väčším prijatím, než u nás, zaujímalo ma, ako sa bude vyvíjať večerná demonštrácia. Dav bol niekoľkonásobne väčší, než som si predstavovala (približne 40 000 ľudí), atmosféra bola hustá a bubny a spev bolo počuť na niekoľko kilometrov. Solidaritu so ženami bojujúcimi za rovné platy a proti násiliu a sexuálnemu obťažovaniu prejavili všetci — dôchodkyne a dôchodcovia, muži s transparentmi a chlapci s feministickými symbolmi namaľovanými na tvári — a o to výnimočnejší protest bol.

Tento rok sa však schyľovalo niečomu ešte väčšiemu.

„Zastavia sa ženy, zastaví sa svet“ bolo mottom tohtoročných demonštrácií ku Medzinárodnému dňu žien a historicky prvého feministického štrajku, zameraného na oblasť práce, štúdia, starostlivosti a konzumu. Či už sa jednalo o celodennú neprítomnosť na pracovisku alebo o opustenie práce len na niekoľko hodín, účastníčky mohli počítať s podporou odborov. Pridanou hodnotou tohtoročného štrajku bolo však najmä jeho rozšírenie aj do súkromnej sféry: na ženy sa apelovalo, aby 8. marca doslova zavesili zástery na balkón, nevykonávali žiadne domáce práce a nevenovali sa starostlivosti o deti, alebo o iných členov rodiny. Poslednou výzvou bolo, aby v tento deň ženy neboli spotrebiteľkami, a teda aby sa vyhli nákupom a plateniu.

Aby boli pravidlá štrajku jasné, ku dňu žien vznikla webová stránka, ktorá zoskupuje plagáty, informácie o právach pracujúcich a o sprievodných akciách, inštruktážne videá, a najmä hlavný manifest, ktorý podrobne vysvetľuje všetko, za čo sa v daný deň bojovalo.

Hlavnými cieľmi štrajku bolo zviditeľniť prácu žien a to, akými rôznymi spôsobmi prispievajú do fungovania spoločnosti, upozorniť na 14 % rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami (v ČR je to 22 %), upozorniť na nevyrovnanú situáciu pri vykonávaní domácich prác, na existujúce sexuálne obťažovanie a na rodovo podmienené násilie. V manifeste sa zdôrazňuje tiež potreba verejného feministického vzdelávania, ktoré by v budúcnosti zamedzilo hodnotám heteropatriarchátu a podporilo genderovú rovnosť a slobodu sexuálnej orientácie.

Napätie sa stupňovalo už niekoľko týždňov pred 8-M. Téme marcového štrajku sa venovala rubrika Huelga feminista denníku ElDiario aj mnohé politické a verejné osobnosti (muži aj ženy), ktoré sa vyjadrovali ku problémom súvisiacim s machismom a nerovnou situáciou žien a mužov. Medzi nimi boli najaktívnejšie napríklad strany Podemos a Izquierda Unida, ktoré dennodenne prispievali motivačnými videami. Svoju účasť na štrajku potvrdili aj starostka Madridu, Manuela Carmena, a starostka Barcelony, Ada Colau. Hlavná vládna strana strana Partido Popular (PP) reprezentujúca konzervatívnu pravicu vyjadrila svoju kritiku ku 8-M slovami, že sa jedná o štrajk feministických elít a nie skutočných žiens každodennými životmi. So štrajkom nesúhlasila ani strana Ciudadanos, ktorá ho považovala za antikapitalistický akt.  

Ako to teda dopadlo?

Foto: Laura Ranero Riestra

Do štrajku sa v ranných hodinách zapojilo viac než 6 miliónov ľudí, celodenný štrajk mal menšiu účasť. Veľký dopad mal aj štrajk žurnalistiek, redaktoriek a moderátoriek, ktoré dokázali, že sa bez nich v Španielsku zastavia médiá, a to dokonca aj televízia, ktorá na poslednú chvíľu musela rušiť niektoré programy. O udalostiach súvisiacich s 8-M teda paradoxne informovali len muži, pretože mnohé moderátorky, pochopiteľne, do práce neprišli.

Už z fotiek sa dalo vyčítať, že obrovský úspech mali tiež demonštrácie. Len v hlavnom meste, Madride, sa jej podľa vládnej delegácie zúčastnilo neuveriteľných 170 000 osôb (i keď odbory uvádzajú až 1 milión zúčastnených) a v Barcelone mestská polícia uviedla účasť  200 000 osôb (odhad organizátorov je však 600 000). Milióny ľudí s fialovými transparentami teda zaplavili ulice vo viac než 120 mestách po celom Španielsku. Feministický štrajk a demonštrácie boli na titulke všetkých španielskych periodík a zmienené boli aj v BBCCNN.

Laura Ranero Riestra, ktorá sa zúčastnila demonštrácie v Salamanke, potvrdila, že prišlo omnoho viac ľudí, než sa predpokladalo — približne 30 000 — a veľmi pozitívne vnímala vysokú účasť mužov: „Všetci prišli podporiť to, za čo ženy v ten deň bojovali a dávali si pozor, aby na seba nestrhávali pozornosť, a aby boli vypočuté ženy. Niektorí z nich sa len držali bokom a starali sa o deti.” I keď sa obáva, že by sa 8-M mohol stať predmetom populizmu a politikárčenia, keďže bol podporený obrovskou časťou obyvateľstva, dúfa, že vzniknú nové a skutočné riešenia. „Bol to takmer až adrenalínový moment, cítili sme nádej a uvedomili sme si, že je nás skutočne veľa, že toho môžeme veľa zmeniť, a že ľudia sú naozaj ochotní vyjsť do ulíc a upozorniť na tieto problémy aj napriek zlému počasiu.“

Štrajkom a masívnymi demonštráciami sa teda podarilo dokázať, že sa nejedná len o tzv. feministické elity, ale o širokú masu žien a mužov, ktorí chcú bojovať za rovnosť možností a ukončiť rodovo podmienené násilie a sexuálne obťažovanie. Celospoločenská debata na túto tému je momentálne už nezvrátiteľná a novým riešeniam v oblasti rovnosti sú nakoniec otvorení politici a političky všetkých vládnych strán. 8-M bol definitívne dňom, ktorý sa zapíše do dejín.