Aktivistická performance na udeľovaní umeleckých cien
Vyhlásením „som feministka“ sa umelkyňa zvyčajne dostáva do role protimužsky naladenej extrémistky, prípade sa očakáva, že jej dielo pozostáva z vaginálnych námetov rozličných veľkostí a farieb. Často sa tiež stáva, že vyjadrenie kladného vzťahu k feminizmu znamená, že cez túto optiku je následne posudzovaná kompletná tvorba umelkyne, aj keby sa jednalo o krajinomaľbu. Čo sa však stane, ak vetu „som feminista“ prednesie umelec?
Akciu s jasným feministickým posolstvom realizoval slovenský umelec Tomáš Džadoň. Na nedávne udeľovanie cien nadácie Tatra banky za umenie, kde získal cenu Mladý tvorca, si k saku obliekol autorsky vyhotovené tričko s takým výrokom. Tričko vzbudilo aj pozornosť riaditeľa Tatra banky, ktorý otázkou namierenou k nápisu poskytol umelcovi príležitosť svoje stanovisko vyzdvihnúť. Z oficiálneho podujatia snímaného kamerami sa tak stala aktivistická performance.
Prihlásenia sa umelca k feministickému svetonázoru neznamená, že sa feministické témy nevyhnutne objavujú v celej jeho tvorbe. Takéto vyhlásenie je angažovaným občianskym postojom, rovnako ako napríklad odmietnutie rasizmu. Pritom v prípade umelkýň často dochádza k „zaškatuľkovaniu“ a automaticky sa predpokladá, že feministická umelkyňa bude vytvárať práve feministické (a žiadne iné) umenie. Prihlásenie sa k antirasizmu by za následok posudzovanie celej tvorby ako antirasistickej určite nemalo. Aj to je možno jedným z dôvodov, prečo sa k feminizmu otvorene hlási stále veľmi málo umelkýň, aj keď s feministickými názormi bez výhrad súhlasia. Porovnanie so situáciou umelcov – feministov zdôrazňuje absurditu takéhoto paušalizujúceho hodnotenia.
Džadoňova akcia má aj mimoumeleckú rovinu – v našom prostredí znamená zviditeľnenie nastupujúcej generácie mužov, ktorí považujú feministický svetonázor za sebe vlastný.
***
foto: archív Tatra Banky