#GamerGate: Mizogýnia v hernej komunite?

Anita Sarkeesian
Anita Sarkeesian

O tom by vedeli rozprávať napríklad Zoe Quinn, Brianna Wu, alebo Anita Sarkeesian, ktoré sa stali obeťami obťažovania a kyberšikanej zo strany hernej komunity #GamerGate.

GamerGate je pomerne nový fenomén, ktorého členovia hlásajú nutnosť obnovenia etiky v hernej žurnalistike a vyzývajú k  antikorupcii a anticenzúre vo videohrách. Teda aspoň pod zámienkou týchto cnostných ideálov útočia na ženy, ktoré sa profesionálne hrám venujú a majú k nim čo povedať. A to napríklad aj o mizogýnii, ktorá je v nich obsiahnutá.

Prvým terčom uvedenej hernej komunity sa stala vývojárka Zoe Quinn. Dôvodom bola špekulácia, že Quinn podviedla svojho priateľa s herným žurnalistom, aby si tak na oplátku zabezpečila pozitívne hodnotenie videohry Depression Quest, ktorú vytvorila. Napriek tomu, že sa obvinenie nikdy nepotvrdilo a zmienený novinár recenziu hry nikdy nenapísal, sa Zoe stala obeťou masívnej organizovanej kampane namierenej proti jej osobe. Od radikálnejších členov hnutia sa dočkala hackovania účtu, distribúcie jej nahých fotografií, výhražných telefonátov jej rodine a mnohých ďalších kreatívnych spôsobov obťažovania.

Zaujímavé pritom je, že aj keď Gamergateri viedli túto vojnu ako odpoveď na korupciu v hernej žurnalistike, obeťou ich hnevu v celej afére sa stala výhradne herná vývojárka Quinn a nie do konšpirácie zapletený novinár.

V súčasnosti je ale úhlavnou nepriateľkou #GamerGate feministická komentátorka Anita Sarkeesian. Tá vo svojej youtubovej minisérii Tropes vs. Women analyzovala reprezentáciu žien v populárnych videohrách. Kritizovala, že ich roly sa často obmedzujú buď na „slečny v nesnázích“, čakajúce na záchranu, alebo na prostitútky, ktorých jediným poslaním je byť zavraždené a nadstaviť tak žiaducu strašidelnú a šokujúcu atmosféru do herných svetov.

Aj keď Sarkeesian všetky diely série začína pripomienkou, že je plne možné si videohry užívať a zároveň byť kritický k niektorým ich problematickým aspektom, nie všetci hráči pristupujú ku kritike svojich obľúbených hier s rovnako otvorenou mysľou. Ako odpoveď zo strany niektorých prívržencov hernej komunity totiž prišla záplava násilných komentárov a emailov, útočné videá a internetová hra, ktorej cieľom je biť Anitu do tváre. Mnohé vyhrážky znásilnením a smrťou spôsobili strach o svoju vlastnú bezpečnosť, a Sarkeesian, rovnako ako Quinn, musela zo svojho domova odísť. Napätie sa vygradovalo až na teroristickú vyhrážku „najsmrteľnejšieho strieľania na škole v americkej histórii“ v prípade, ak Anita nezruší svoju prednášku na jednej z amerických univerzít.

Dôvodom opísaných útokov je podľa všetkého neochota niektorých ľudí akceptovať kultúrne zmeny, ktoré v hrách a v komunitách ich užívateľov nastali. Herný priemysel je bezpochyby mužmi dominovaná sféra, a hoci ženy taktiež patria medzi hráčky, videohry boli doteraz vždy zamerané na mužov – najmä bielych, mladých a príslušníkov strednej triedy. Tento obraz je však stále viac v rozpore so skutočnou demografiou ľudí, ktorých hranie baví a ktorí sa mu aktívne venujú. Obecenstvo je oveľa rôznorodejšie a pestrejšie, a také začínajú byť aj ich požiadavky na hry samotné. Preto sa úplne prirodzene otvára debata o feminizme a hrách, ako aj postavení žien a minorít v hernom priemysle.

Takáto zmena paradigmy však nie je po vôli GamerGate komunity, ktorá  je tvorená prevažne vyššie spomínanou špecifickou skupinou mužov. Feministickú kritiku, akú ponúkla Anita Sarkeesian, vnímajú ako osobný útok na hráčov samotných ako aj na hry, ktoré majú radi. Byť gamerom je pre mnohých nie len hobby, ale bytostná súčasť ich identity. Ženy, ktoré prenikli do tejto sféry, tak z ich perspektívy môžu pôsobiť ako narušiteľky, ktoré chcú zmeniť tvár „starých – dobrých“ videohier a prostredníctvom oslovovania širšieho, rôznorodejšieho publika ohrozujú exkluzivitu ich hráčskej identity.

GamerGate je teda vojnou proti všetkým, ktorí sa snažia zmeniť tradičné vnímanie hier a presadiť pluralitu hernej kultúry. Ich mizogýnne útoky sú zbraňou, slúžiacou na vytlačenie – alebo aspoň umlčanie – žien, ktoré nejakým spôsobom k tejto zmene v hernej kultúre prispievajú.

Metódy, ktoré využívajú, sú zrejme o to drsnejšie, o čo nástojčivejší je strach Gamergaterov zo straty absolútnej dominancie vlastnej perspektívy a hodnôt, ktoré si v tomto médiu až doteraz užívali.

***

Foto: Archiv Anity Sarkeesian