Genderbunker očami kurátorky

Zbrojnica, site-specific inštalácia, 2012

Milan Mikuláštík vytvoril v priestoroch podzemného bunkra zbrojnicu, ktorá je inšpirovaná skutočnými historickými expozíciami. Namiesto zbraní sú však na stenách efektne nainštalované predmety tradične spájané s „dejinnou úlohou“ žien – kuchynské náčinie. Inštalácia prehodnocuje mužský heroizmus vnímaný ako sled vojenských úspechov. Výstava útočných kuchynských „zbraní“ je rovnako absurdná ako výstavy adorujúce vojenské predmety. Prezentovanie histórie ako prehliadky kuchynského riadu je však omnoho menej nebezpečné. Dielo zároveň spochybňuje objektivitu dejepisu, ktorý ženy z dejinných udalostí vynecháva, a kladie otázku ako muzeálne prezentovať aktivity žien v priebehu histórie.

Posledná večera, inštalácia, 2012

V diele „Posledná večera“ sa autor zaoberá témou anorexie, ktorú sám prekonal v teenegerskom veku. Trinásť osobných váh je tu umiestnených v schéme patriarchálneho biblického námetu. Dielo odkazuje k posadnutosti dokonalým vzhľadom, ktorý sa stáva novodobým náboženstvom kapitalistickej spoločnosti. Zatiaľ čo historicky boli príčinou nerovnosti pohlaví z veľkej časti náboženské dogmy, v súčasnosti je iluzórna rovnosť demonštrovaná diktátom mýtu krásy, ktorému sa podriaďujú ženy i muži. Vytvorená situácia vzniknutá umiestnením váh v galerijnom priestore vytvára simuláciu verejného dohľadu nad váhou a výzorom jednotlivcov. Pri odvážení sa takmer každý podvedome uprednostňuje váhu, ktorá ukazuje najnižšiu hodnotu. Tento fakt je našou zakorenenou spoločenskou preferenciou. Dielo je zároveň kritickým komentárom k spoločnosti, v ktorej je váha človeka rovnako dôležitá ako napríklad vzdelanie.

Portrét autora (Vševidúce oko, nástenná kresba ceruzkami na oči, 2012)

V diele „Vševidúce oko“ skúma autor problém spoločenského dohľadu nad individualitou človeka. Vo vzťahu k dielu Posledná večera inštalovanému vo vedľajšej miestnosti ide o dohľad nad váhou a fyzickým vzhľadom žien i mužov. Vševidúce oko nakreslené ceruzkami na oči môže symbolizovať široko spoločensky akceptovaný diktát módneho priemyslu.

Násilie na mužoch, inštalácia, 2012

Inštalácia „Násilie na mužoch“ pozostávajúca z fotografií v ozdobných rámoch je zbierkou inštruktážnych obrazových návodov pre ženskú sebaobranu. Dielo komentuje pomýlenú predstavu o „skutočných feministkách“ vzhliadajúcich sa v bojovnej Palas Aténe. Feminizmus je často absurdne chápaný ako boj medzi pohlaviami, prípadne ako násilie na mužoch. Vzývanie ženského násilia nie je „feministické“, ale je rovnako pomýlené ako obdivovanie násilia mužského. Vo vzťahu k problému násilia na ženách je zrejmé, že ženská sebaobrana nie je útočnou, ale zo svojej podstaty defenzívnou technikou.

Fotografie bojujúcich žensko-mužských dvojíc zároveň ironizujú chápanie vzájomných vzťahov mužov a žien ako súboja protikladov. Predstava, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše je len zotrvávaním stereotypnej a normatívnej ilúzii. Rovnoprávnosť pre ženy, ktorú feminizmus presadzuje, zároveň znamená slobodu rozhodnúť sa, nakoľko „ženský“ či „mužský“ sa človek cíti.

Prečo ženy odmietajú feminizmus? Feminista v bunkri odpovedá (video)

Milan Mikuláštík (1975) je český umelec, člen umeleckej skupiny Guma Guar, ktorá vo svojej tvorbe reaguje na aktuálne spoločenské a politické témy. Skupina Guma Guar a Milan Mikuláštík svojimi umeleckými realizáciami, zameranými na kritiku korupcie alebo nedemokratických vládnych praktík, vzbudili pozornosť širokej verejnosti aj politických kruhov.

Výstava v Nitre potrvá do 9.12.2012!

***

foto: Martin Daniš (Nitrianska galéria)