Glosolália: Feminizmy pre akademičky aj laičky

Kvalita časopisu je strážená odborníkom a odborníčkou, ktorí sú zárukou toho, že časopis nebude prinášať témy feminizmu a rodových štúdií v skreslenej, zle interpretovanej či názorovo jednorozmernej podobe. Šéfredaktorom časopisu je literárny kritik, vedec a redaktor Derek Rebro, ktorý sa rodovým štúdiám venuje dlhodobo, zodpovednou redaktorkou je novinárka a filozofka Lenka Krištofová, ktorá sa okrem iného spoluautorsky a redakčne podieľala na vzniku prvej vysokoškolskej učebnice rodových štúdií (v roku 2011 ju vydalo Centrum rodových štúdií UK v Bratislave).

Časopis nie je určený iba pre úzku časť odbornej verejnosti, ktorá sa témami feminizmu a rodu zaoberá profesionálne. Svojím obsahom dáva jasne najavo, že môže zaujať aj tie a tých, ktoré a ktorí sa tejto problematike (zatiaľ) nevenujú. Obsahovou štruktúrou poukazuje na rozmanitosť feminizmov, pričom jednotiacou líniou všetkých príspevkov je rodová optika. Glosolália je jedinečná tým, že neprináša rodovú problematiku iba v odborných článkoch z rôznych vedných odborov. Feminizmy a rodový pohľad k nám prenikajú napríklad aj v rozhovoroch s významnými predstaviteľkami a predstaviteľmi kultúrneho a spoločenského života.

Medzi zaujímavé, doposiaľ publikované, odborné články patria napríklad kritické štúdie Mlčanie ako feministický literárny fenomén v kontexte tvorby Virginie Woolfovej a Boženy Slančíkovej-Timravy (Martina Korbová), Pohyblivé hranice zodpovednosti vo výskume a liečbe rakoviny krčka maternice ─ na príklade sporu o objektívnosť Cartwrightovej správy (Michaela Ujházyová), Po stopách „Marxizmu v sukni“ (Zuska Kepplová), Perspektívy striedavej starostlivosti (Iveta Rajtáková) či Kto sa bojí žien v ekonómii? (Miroslava Mišičková).

Z rozhovorov ma zaujal predovšetkým ten s českou spisovateľkou, dramaturgičkou, prekladateľkou a literárnou historičkou Radkou Denemarkovou, ktorá sa pohybuje medzi dvoma svetmi: literárnym a divadelným. Priznáva v ňom, že v živote žien existuje akási nevypovedaná hranica, strop, za ktorý už mužský systém ženy nepustí. Ide o tie najvyššie miesta, na ktorých sa rozhoduje. Týka sa to politiky, médií, firiem, univerzít, umenia.

Zaujímavé boli pre mňa tiež rozhovory s výtvarníčkou Petrou Čížkovou, ktorá preskúmava zobrazovanie a chápanie ženského tela v niekoľkých literárnych a výtvarných dielach, s performerkou Slávou Daubnerovou o fotografke Francesce Woodman alebo rozhovor s literátkou a filozofkou Etelou Farkašovou. Hovorí v ňom o svojej ceste k feminizmu, ale aj o témach, ktoré sú v spoločnosti tabuizované (jednou z nich je napríklad staroba a starnutie). Podľa nej má filozofia potenciál meniť spoločnosť a môže prispieť k zmene rodových vzťahov.

Glosolália oboznamuje s feminizmami aj prostredníctvom umenia – v básňach, prózach, dráme, fotografiách, obrazoch, ktoré tvoria súčasť časopisu. Obálky predstavujú fotografie, kresby a maľby umelkýň ako Ivana Šáteková, Kristína diEnes či ďalšie. Jednotlivé umelkyne zároveň ilustrujú to-ktoré číslo časopisu, ktorý ich tak zviditeľňuje v čitateľskej obci (aj tej mimo umeleckého sveta).

Dáva tak jasne najavo, že feminizmus sa netýka len aktivistiek a aktivistov feministických hnutí a združení na Slovensku, ale sa stal súčasťou tvorby, životov aj umelkýň a umelcov. Rozhovory, diela a recenzie vo mne zanechali dobrý dojem a niektoré ma dokonca podnietili navštíviť konkrétne výstavy a divadelné predstavenia (ktoré sú zárukou toho, že nereprodukujú status quo rodového poriadku v spoločnosti).

Na Slovensku, ktoré je živnou pôdou pre rast sexizmu a rodových stereotypov a slovo feminizmus sa ešte stále používa s negatívnou konotáciou, je časopis Glosolália potrebný. Je balzamom pre tie a tých, ktoré/í sú už unavené/í neustálym vysvetľovaním svojich feministických postojov v práci, v osobnom živote či pri stretnutiach s priateľmi. Je dobré čítať o ľuďoch, ktorí majú myseľ otvorenú a nehovoria o feminizme ako o nadávke. Glosolália tak spolu s nimi vytvára rodovo spravodlivejšie a rozmanitejšie prostredie.

Je to časopis, ktorý si radi/y prečítate v autobuse, v práci či doma zabalení/é do deky, pri šálke kávy/čaju, alebo pri kočíkovaní (ako ja). Presviedča, že dokáže splniť svoj cieľ, ktorý v prvom čísle opísal šéfredaktor Derek Rebro: „… zaujať tie a tých, ktorým nie je rodovo orientovaná optika cudzia a chýba im podobné médium v našom intelektuálnom kontexte (…) presvedčiť tých zvedavejších a názorovo nepredpojatých, ktorí sú z rôznych dôvodov voči feminizmom ešte stále ostražití, že nejde o žiadnu autoritársku ideológiu (opak naznačuje už množné číslo: feminizmy), ale o jednoduché neobchádzanie faktu, že človek, to sú dvaja: čiže nielen ‚muž‘.”

www.glosolalia.sk

***

GLOSOLÁLIA. Rodovo orientovaný časopis. Vydáva OZ Glosolália. ISSN 1338-7146 (tlačená verzia) | ISSN 1339-245X (online verzia)