Mad Max: nočná mora mužských šovinistov

Cez víkend som bola na akčnom trháku Mad Max: Fury Road. Keby ste aspoň trochu poznali môj filmový vkus, hneď by vám bolo jasné, ako bizarne tá veta znie. Patrím medzi tých divákov, ktorí majú radi aj kúsok deja medzi akčnými scénami, takže tento film mal presne nulový potenciál prilákať ma do kinosály. Čo ma napokon prinútilo môj postoj prehodnotiť, bola ostrá kritika filmu zo strany mužskoprávneho aktivistu, ktorý označil film za „feministickú propagandu“  a vyhlásil jeho bojkot.

Aaron Clarey sa vo svojom blogu sťažuje, že herečka Charlize Theron sa objavuje v traileri viac ako Tom Hardy (Mad Max), viac v ňom rozpráva a dokonca (!) sa opovažuje dávať rozkazy samotnému Mad Maxovi. „Nikto nemôže rozkazovať Mad Maxovi,“  napísal nazlostený bloger na stránke Return of Kings, ktorá je podľa ich vlastného popisu určená heterosexuálnym, maskulínnym mužom z Ameriky. Napriek tomu, že autor článku samotný film ani nevidel, svojim čitateľom odporučil, aby sa mu radšej vyhli a film bojkotovali.

Lepšie promo k filmu ako rozjedovaného šovinistu som si nevedela predstaviť, a v rade na pukance som preto nedočkavo stála hneď ďalší deň.

Dejová línia sa točila okolo snahy Imperátorky Furiosy pomôcť niekoľkým ženám vymaniť sa zo sexuálneho otroctva. Sú to manželky hlavného záporáka, ktorý ich držal v zajatí a zneužíval na plodenie zdravých potomkov. Jedným zo silných, zadosťučiňujúcich momentov vo filme bolo ich oslobodenie sa z desivo vyzerajúcich pásov cudnosti.

Keďže akčné filmy často fungujú na klišoidných a dookola sa opakujúcich vzorcoch, myslím, že som nebola jediná z obecenstva, ktorá očakávala, že manželky budú predstavovať klasickú filmovú trópu „slečny v nesnázích“. Nemohla som byť ďalej od pravdy. Tieto ženy odmietali byť naďalej redukované na objekty a snažili sa prebojovať si svoju cestu k slobodnému životu. Pri dosahovaní tohto cieľa neváhali riskovať ani svoje životy, prípadne použiť svoje telo ako ochranný štít na záchranu druhých.

Hlavnou postavou filmu bola jednoznačne Imperátorka Furiosa, a to bez ohľadu na mužské meno v názve filmu. Tá nielenže rozprávala viac ako Max a bojovala minimálne tak dobre ako on, ale ešte mala aj závideniahodnú bionickú ruku. Napodiv nemala oblečené nepraktické, výrazne sexualizované oblečenie, ktoré býva základnou uniformou všetkých žien v akčných filmoch. Úlohou Furiosy rozhodne nebolo potešiť oko heterosexuálneho mužského diváka. Áno, vyššie spomínané manželky boli supermodelky v sexi oblečení a napriek všadeprítomnej postapokalyptickej atmosfére mali pravdepodobne aj oholené nohy, ale v kontexte ich úteku priamo z háremu to nebolo úplne neopodstatnené.

To, že je hlavnou hrdinkou žena, ešte samo o sebe však nie je také výnimočné. Zaujímavým sa to stáva vo chvíli, keď si uvedomíme, že ide o film, ktorý vedie žena, ale pritom je jednoznačne zameraný na mužské publikum. To je v žánri akčného filmu skutočná rarita.

Mad Max: Fury Road u mňa definitívne nabral podobu feministického mokrého sna v momente, keď na scénu prichádzajú posledné z obyvateliek vymretého Green Landu, ktorých vek by som odhadla na 65+. Už len ich samotná prítomnosť  vo filme musela porušiť všetky nepísané pravidlá hollywoodskej kinematografie týkajúce sa reprezentácie žien v tejto vekovej kohorte. Keď sa ukáže, že to nie sú žiadne zmätené a bezbranné panie, ale drsné, na motorke jazdiace bojovníčky, vieme, že sme svedkami niečoho, čo v rámci žánru nepozná precedens.

Mad Max: Fury Road tak úplne s prehľadom spĺňa všetky tri kritéria známeho Bechdelového testu*. Vo filme je moment, keď sa spolu rozpráva hneď 12 žien – z toho 7 pomenovaných – ktoré riešia oveľa dôležitejšie témy ako mužov. Napríklad stratégiu ako premôcť svojich početných prenasledovateľov, alebo ovládnuť  mesto, z ktorého pôvodne museli utiecť.

Vo filme bola akcia a naratíva rozložená vo vražednom pomere 98:2. Za normálnych okolností by táto kombinácia mohla vo mne spôsobiť chronické prevracanie očami trvajúce až do odchodu z kinosály. Z feministického hľadiska bol však film natoľko zaujímavý, že ma neodradila ani jeho hyperakčnosť.

Návštevu kina preto všetkým vrelo odporúčam. Silných, inteligentných a akcie schopných hrdiniek hollywoodská produkcia vo svojich filmoch neponúka mnoho. Keď tak výnimočne urobí, treba si to vychutnať v prvých radách.

***

[*] 1. Sú v ňom aspoň dve (pomenované) ženy, 2. ktoré sa spolu rozprávajú, 3. o niečom inom ako o mužovi.

Foto: Jasin Boland (2012 Warner Bros. Entertainment Inc.)