Postapokalypsa, postexistencia a postperspektíva

Splitting Bare Bones / Peter Susan Šagát
Splitting Bare Bones / Peter Susan Šagát

Vystrašené telo nového príbehu súčasnosti. Telo digitálnej krásy, telo špinavých filtrov, digitálneho renderingu a toxických 3D tlačiarenských zmesí. Sny naskenovaných tiel, binárnych kódov, nových jazykov, ktoré prechádzajú do iného módu komunikácie, túžby transformované na kódovacie systémy. Túžby zvierat v evolúcii ľudstva, vo vývoji spoločnosti, prejavy našej novodobej animálnej podstaty v hierarchii hmoty. Práca s energiou tiel, práca s aurou akéhokoľvek zoskupenia. Dennodenná mágia, neustály pohyb…

Nie potreba vysvetlovať, ale prijímať. Prijímať všetko. Vyzývať imagináciu, aby predčila nové hodnoty, aby nastavila nové rámce. Aby sa mohol ktokoľvek zobraziť akokoľvek a pritom bez narušenia nemennej dôstojnosti a hodnoty. Kto vlastní pravidlá zobrazovania? Kto určuje diskrimináciu línie, krivky, citlivých zón, odhalených častí? Čo je jazykom súčasnej doby? Emotikony, bradavky a vystúpenie zo zóny komfortu, vystúpenie z tela – transgresia a bezprostrednosť. Turbulencie a volatilita doby, zástupných symbolov, čítanie znakov, šifrovanie a transmisia obrazu. Práca s dátami, precítenie hmoty, neustály kontinuálny pohyb dopredu. Memento evolúcie. Farby natreté na pokožke na znak rituálu, v postprodukcii, v dovŕšení dospelosti, v nadvláde nad snami. Permanentná tvorba nových odkazov a skutočností. Neustála redefinícia priestoru, v ktorom sa pohybujeme. Tekutá doba, fluidná podlaha, postapokalypsa, postperspektíva…

Strata komunikácie a objavovanie magického chaosu, kľúča rozprávok a nevytvorených svetov, paralelnej komunikácie, nepočatej telepatie. Strach z existencie premien a nejasností. Presúvanie sa medzi priestormi, uchopenie vlastnej hmoty a pretvorenie jej zákonov. História ako matka pri ohni, a naše prsty horiace v plameni. Listy písané rukou, zašpinenie sa od blata, stále väčšmi sa rozširujúca potreba návratu ku koreňom, k jadru, k podstate, k posteli, k primitivizmu, k jednoduchosti, k priamočarosti, ako prirodzená odpoveď na post-experimentálnu komunikáciu nejasností, ktorá prekračuje všetky doterajšie zaužívané predstavy.

Kto ide popredu? Kto definuje nový „frontier“? Avantgarda nikdy neprestala, hranice nikdy neboli nezbúrateľné… To najväčšie obmedzenie sme predsa my sami, sami pre seba, nedovoliac si a nepripúštiac si posun do neobjavených skutočností. Postkybernetická doba ako odhalenie všetkého, ako paralelný svet, ktorý môže mať neobmedzené množstvo prejavov ako odtabuizovanie a odkliatie mýtu.

Je na čase prijať nové skutočnosti. Prijať a neustále prijímať nové formy, neštandardné proporcie, „ďalšiu prírodu“. Prírodu, ktorá pokračuje vďaka umeniu ľudstva ako prirodzený stupeň evolúcie hmoty a antihmoty a pochopenie tmavej časti vesmíru ako inklúziu neznámeho.

To je plnohodnotný život, to je život nepredstaviteľne vzrušujúci, to je život básnika aj čarodejníka. To je život, o ktorom každý sníva – úplný, neustále prekvapujúci, plný stále nových a nových zážitkov. A je jedno, či bude v chatrči, v slume, na ulici alebo v luxusnej izbe plnej drahých digitálnych prístrojov. Hmota ani priestor ani čas, nič nemá obmedzenia, imaginácia je nesmierna, energia otvorenej mysle je neohraničujúca sa na dostupné bazálne prostriedky, je nezastaviteľná, je nezávislá.

Príbehy, vzťahy a dotyky, tie najsilnejšie vnemy, fantázie, predstavy, túžby a sny každého z nás. Dotknutie sa hliny, blata, na poli zavčas rána. Nadýchnutie sa z plných pľúc vonku pred klubom, po prebdenej noci. Otvorenie notebooku ihneď po prebudení, prečítanie prvej správy. Obliekanie detí do škôlky. Hlt z lacného vína a bolesti chrbtice. Odomykanie dverí. Objatie.

Vraciame sa k strateným slovám, miešame nastavenie užívania, sledujeme sa, nedovolíme si, porušujeme sa, nenávidíme sa, milujeme sa…

O nič menej ani viac ako predtým, len inak… Hodnota nostalgie, a vždy niekto odvážnejší, kto počne a porodí. Trochu revolúcie a trochu evolúcie. Zmätok a bláznovstvo. Čistokrvný punk. Príroda, technológie, laboratórne myši, nádej na nový svet. Protesty a slacktivizmus. Parties, supperclubs, fashionable food, clusterfucks, nový mysticizmus, telá boľavé, diagnostikované, liečené, utlmené, agresívne, ale hlavne telá žijúce, nesúce ducha, mňa, teba, nemám odpovede, len hľadám, blúdim a idem,

naprieč všetkým…

***

Podpořeno grantem z Islandu, Lichtenštejnska a Norska v rámci EHP fondů.
www.fondnno.cz a www.eeagrants.cz