3 argumenty snažiace sa spochybniť platovú nerovnosť

Foto: Alex Raev
Foto: Alex Raev

Keď sa hovorí o gender pay gape, teda o tom, že ženy v ČR zarábajú o 22 % menej ako muži, občas mám pocit, že čítam a počúvam stále tie isté protiargumenty. V tomto článku by som rada odpovedala na tri najčastejšie, s ktorými som sa počas kampane za férové platy stretla. Tieto citáty najlepšie reprezentujú názory, ktoré som sa dočítala v komentároch na Facebooku a v e-mailoch, ktoré nám prichádzali.

Protiargument č. 1: „Ale to je zneužitie štatistiky.“

„Tvrdiť, že platová nerovnosť je 22 %, je zneužitie štatistiky. Keď sa vezmú príjmy všetkých žien a porovnajú sa s príjmami všetkých mužov, tak áno, tento rozdiel naozaj existuje. Ale to je porovnávanie jabĺk s hruškami. Ženy si vyberajú iné vzdelanie, horšie ohodnotené povolania, nemajú nepretržité pracovné skúsenosti apod. Keby s tým štatistika počítala, žiadny gender pay gap by neexistoval.“

Áno, číslo 22 % porovnáva priemernú hrubú hodinovú mzdu všetkých zamestnancov a zamestnankýň naprieč rôznymi odvetviami a povolaniami. To nikto nepopiera. Takéto porovnanie má zmysel, pretože odhaľuje ďalšie nerovnosti na trhu práce. Ukazuje, že ženy sú menej zastúpené v lepšie platených povolaniach, že vo feminizovaných profesiách a odvetviach sú nižšie mzdy, a tiež že na rozhodujúcich pozíciách (ktoré sú nadštandardne ohodnotené) figurujú len zriedka. Ak by sme porovnávali rozdiel v mzdách na rovnakej pozícii, tento rozmer by sa úplne stratil.

Povedať, že ženy si vyberajú horšie ohodnotené povolania a odbory, je veľmi zjednodušujúce. V skutočnosti, keď ženy začnú v nejakom odvetví či povolaní prevládať, platy tu výrazne poklesnú – to platí aj pre rovnaké povolania, v ktorých pred tým prevládali muži. Aspoň to ukazuje komplexná štúdia vývoja amerických povolaní v rokoch 1950 – 2000. Ako príklady takýchto profesií možno uviesť dizajnérstvo a biológiu, kde výrazne padli mzdy po tom, ako sa v nich zvyšoval počet žien. Nie vždy teda platí, že ženy si vyberajú horšie platené zamestnania vyžadujúce menej kompetencií. S ich nástupom sa zníži prestíž povolania a zamestnávatelia im jednoducho zaplatia menej.

Tiež treba povedať, že ženy dostávajú menej aj v odvetviach, ktoré sú v priemere vysoko odmeňované. Medzi ne patrí napríklad finančníctvo a poisťovníctvo, kde sú priemerné mzdy vysoké, pracuje v nich množstvo žien, tie ale dostávajú aj tak o 40 % menej ako muži (EUROSTAT 2013). Ak si teda ženy vyberú vzdelanie a povolania, ktoré sú dobre hodnotené, neznamená to ešte, že budú zarábať toľko, ako ich mužskí kolegovia. Dôvodom je najmä sklenený strop, ktorý znemožňuje prístup žien za určitú hranicu firemnej hierarchie. Časť platovej nerovnosti je tiež spôsobená priamou diskrimináciou. Nedá sa teda povedať, že rozdiel na rovnakých pozíciách by neexistoval.

Dôvod, pre ktorý porovnávame všetky povolania medzi sebou, je aj ten, že spoľahlivé dáta o mzdách žien a mužov na rovnakých pozíciách nie sú k dispozícii. Ak však niekoho zaujíma aj nereprezentatívna štatistika, podľa portálu platy.cz ženy na rovnakých pozíciách zarábajú o 13 % menej ako muži.

Protiargument č. 2: „Ale ženy chodia na rodičovskú.“

„Ženy zarábajú menej, pretože idú na materskú a rodičovskú dovolenku. Muži majú kontinuálnu prax, množstvo nadčasov a sú časovo flexibilnejší. U žien je pravdepodobnosť, že odídu na rodičovskú a kapitál, ktorý do nich zamestnávatelia investujú, sa im nevráti.“

Je zaujímavé, ako často sa v diskusii o platovej nerovnosti prioritizujú záujmy zamestnávateľov pred záujmami žien – zamestnankýň. Podľa tohto argumentu ženy oprávnene zarábajú menej, pretože majú deti a starajú sa o ne. Naozaj je ale toto vec, za ktorú by mali byť sankcionované? Je fér, že ženy po návrate z rodičovskej dostávajú v priemere o 30 % menej ako muži v rovnakom veku? (EUROSTAT 2013)

Často sa argumentuje, že je slobodným rozhodnutím oboch partnerov, kto zostane doma s dieťaťom a kto bude pokračovať v práci. V spoločnosti, kde na rodičovskú odchádzajú 2 muži na 98 žien, to však nie je také jednoduché (MPSV 2013). Keďže priemerný muž zarába viac ako priemerná žena, pár často volí ekonomicky racionálnejšiu možnosť, a teda rodičovskú dovolenku využíva matka dieťaťa. Lenže táto prestávka spomalí kariérny rast žien a platovú priepasť ešte prehĺbi. Po návrate na pracovný trh už svojich mužských kolegov nedobehnú.

Ak by aj napriek tejto ekonomickej bariére zostal s dieťaťom doma otec a matka pokračovala v práci, obaja ešte musia prekonať silný sociálny tlak a akceptovať stigmu abnormálnosti, ktorú to v našej spoločnosti prináša. Roly mužov a žien sú u nás tak rigidne vymedzené, že väčšina ľudí ani nezváži, či je to pre nich tá najlepšia možnosť.

Áno, ženy majú menej odpracovaných hodín a nadčasov a pravdepodobne sú aj menej časovo flexibilné. To preto, že je starostlivosť o blízkych a domácnosť takmer výhradne na ich pleciach. Po návrate z platenej práce ich však čaká druhá smena, kde odpracované hodiny nikto nemeria a neporovnáva.

Čo sa týka „návratnosti investovaného kapitálu“, ženy neodchádzajú na materskú a rodičovskú dovolenku navždy. Do práce sa po čase vrátia a ak s nimi zamestnávateľ v tomto období nestratí kontakt, nemusia ani úplne vypadnúť z pracovného diania. Niektoré zo svojich kompetencií možno budú musieť po návrate z rodičovskej aktualizovať, prídu však s novými, ako multitasking a manažment, ktoré sú pri starostlivosti o deti denne trénované. Strata investovaného kapitálu navyše hrozí zamestnávateľom pri všetkých zamestnancoch – napríklad tých, ktorí odídu do inej práce, alebo začnú podnikať.

Protiargument č. 3: „Ale u nás to funguje.“

„Žijeme s manželkou spolu 50 rokov, máme spoločný účet a nikdy sme nerozlišovali, koho z nás peniaze sú. Ona sa starala o deti, ja som zarábal a nosil domov adekvátnu mzdu. Platová nerovnosť je pseudoproblém a z vašej strany ide o nepochopenie základnej roly muža a ženy, ktoré by mali byť rešpektované.“

Gratulujem, že to vo vašom prípade funguje a že ste obaja spokojní so svojimi rolami a postavením na trhu práce. Je však dôležité myslieť aj na tých, ktorí majú inú životnú skúsenosť či preferujú iný spôsob života.

Keď vezmeme do úvahy, že každé druhé manželstvo v ČR končí rozvodom a že muži zomierajú v priemere o 6 rokov mladší ako ženy, je jasné, že nie každá žena sa môže a chce spoliehať na muža ako živiteľa rodiny, ktorý vykompenzuje jej nízky plat. Neférové odmeňovanie potom dopadne najbolestivejšie na matky samoživiteľky a vdovy, ktoré sa ľahko môžu ocitnúť na hranici chudoby. Pre lezbické páry, kde (štatisticky vzaté) budú obe ženy zarábať menej, platová nerovnosť pravdepodobne tiež nie je pseudoproblémom.

Nepružne nastavená, tradičná rodová deľba práce navyše nemá negatívne dopady len na ženy, ale aj na mužov. Úloha finančne zabezpečiť rodinu so sebou prináša mnoho stresu, ktorý môže prispieť až k skorším úmrtiam. Viac času v práci tiež znamená menej času stráveného so svojimi deťmi, čo nie je pozícia, ktorá by vyhovovala všetkým mužom. Je preto dôležité rešpektovať aj rodiny, ktoré nekopírujú tradičný model matka – opatrovateľka a otec- živiteľ, ale rozhodli sa pre iný, ktorý lepšie vyhovuje im preferenciám. Rovnomernejšie zdieľanie starostlivosti o blízkych je základným predpokladom zlepšenia postavenia žien na trhu práce a aj zníženia platovej nerovnosti.

***

Financováno z prostředků programu Evropské unie PROGRESS.